Koronavírus a Zákonník práce

Jozef Mihál

Témy: náhrada príjmu pri PN,nemocenské,nemocenské dávky,ošetrovné,sociálne poistenie,Top,Zákonník práce

  1. marca 2020 10:11

Článok bol aktualizovaný 13.3.2020 a 14.3.2020.

 

PREVENTÍVNE OPATRENIA

V zmysle Čl. 8 základných zásad Zákonníka práce zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci. Podľa § 55 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu ak je to nevyhnutné pri karanténnych opatreniach. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov. Z toho vyplýva napríklad povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi možnosť práce z domu, ak je to možné.

*

ZAMESTNANEC JE V KARANTÉNE

V prípade, že zamestnancovi je nariadená karanténa – napríklad ak sa vrátil z pracovnej cesty v zahraničí – zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi na dobu karantény pracovné voľno. Ide o dôležitú osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca. Viď § 141 ods. 1 Zákonníka práce.

Nemocensky poistený zamestnanec má nárok na náhradu príjmu počas prvých 10 dní karantény voči zamestnávateľovi. Od 11.-teho dňa karantény má zamestnanec nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne.

Informácie o nemocenskom nájdete v článku: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=301

 

ZAMESTNANEC SA STARÁ O DIEŤA, KTORÉMU ZAVRELI ŠKOLU…

Ak sa zamestnanec sa stará o dieťa, ktorému uzavreli školu, škôlku, jasle, tak podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce ide o dôležitú osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca. Zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi voľno bez náhrady mzdy na čas, kedy je škola uzavretá.

Nemocensky poistený zamestnanec má nárok na ošetrovné zo Sociálnej poisťovne.

Informácie o ošetrovnom nájdete v článku: http://www.relia.sk/Article.aspx?ID=297

 

UZATVORENIE PREVÁDZKY, FIRMY…

V prípade, že zamestnávateľ je prinútený z dôvodu prevencie pred šírením koronavírusu uzavrieť prevádzku a zamestnanec nemôže ďalej pracovať, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 Zákonníka práce. Príkladom je uzatvorenie škôl na základe rozhodnutia ústredného krízového štábu.

Rovnako je to vtedy, ak zamestnávateľ uzavrie prevádzku alebo obmedzí prevádzku z dôvodu poklesu tržieb, napríklad v prípade reštaurácie, hotela a ďalších podnikov poskytujúcich služby verejnosti.

Pokiaľ zamestnávateľ nevie zamestnancovi ďalej prideľovať prácu a zamestnanec musí zostať doma, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov (odbory, zamestnanecká rada, zamestnanecký dôverník) a zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku.

 

Ako sa určí priemerný zárobok

Priemerný zárobok sa určuje zo mzdy dosiahnutej v predchádzajúcom štvrťroku. Napríklad pokiaľ ide o náhradu mzdy vyplatenú za mesiac marec 2020, určí sa z priemerného zárobku zisteného za IV. štvrťrok 2019.

 

Práca na dohodu

Pozor, „dohodári“ – teda zamestnanci pracujúci na dohodu o pracovnej činnosti, na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o brigádnickej práci študentov, nárok na náhradu odmeny nemajú! Ak pre nich zamestnávateľ nebude mať prácu, podľa Zákonníka práce nemajú nárok na žiadne odškodnenie. § 142 Zákonníka práce sa na „dohodárov“ nevzťahuje.

 

Nariadenie čerpania dovolenky

Zamestnávateľ ďalej môže využiť svoje právomoci nariadiť zamestnancom čerpanie dovolenky v zmysle § 111 ods.1 Zákonníka práce. Tzv. hromadné čerpanie dovolenky (ak sa uzavrie celá prevádzka) by nemalo presiahnuť dva týždne. Podľa § 111 ods. 5 Zákonníka práce, čerpanie dovolenky je však zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca. Nie je teda možné, aby napríklad v piatok 13.3.2020 zamestnávateľ oznámil, že od pondelka 16.3.2020 si budú dva týždne čerpať dovolenku – pokiaľ s tým zamestnanci sami nesúhlasia.

 

Čerpanie náhradného voľna

Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas v zmysle § 121 ods. 3 a 4 Zákonníka práce, ktorú zamestnanec vykonal ešte pred pandémiou. Pozor – dohodnuť – to znamená zamestnanec musí s čerpaním náhradného voľna súhlasiť.

Podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje po skončení krízovej situácie. Túto alternatívu však trebna chápať v kontexte, že o voľno požiada sám zamestnanec, zamestnávateľ by nemal zneužívať tento inštitút z vlastného rozhodnutia.

Ak je u zamestnávateľa zavedené konto pracovného času podľa § 87a Zákonníka práce, zamestnávateľ môže v zmysle dohodnutých pravidiel nariadiť zamestnancom zostať doma, zameškaný čas si zamestnanci odpracujú v rámci konta pracovného času.